PREČO? Kedy štát a samosprávy preberú zodpovednosť, ktorá im vyplýva zo zákona?

Autor: Anna Paľovová | 15.11.2019 o 18:16 | (upravené 16.11.2019 o 17:43) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  4278x

Je toho tak veľa čo by som chcela napísať, a napriek tomu sa mi slová, myšlienky zlievajú. Zalievajú ich slzy bezmocnosti, zúfalstva a hnevu. Pocit sklamania a neuveriteľnej straty.

Snažím sa rozmýšľať racionálne, spamätať sa z toho, čo sa stalo a hlavne prečo sa to stalo.

Kto ma pozná, vie, že už zhruba 10 rokov sa snažím pomáhať túlavým a týraným zvieratám, či už na ulici, alebo opusteným v útulkoch. Je nás mnoho, takých nás „ zvieratami postihnutých „ ako tomu neraz hovoríme. Každý z nás má nejaký život, rodinu a všetci čo robíme takúto záchranárčinu, to robíme nezištne, z lásky k zvieratám. Inak to ani nejde. Dávame do toho nielen svoje srdce, ale aj čas, energiu, financie. Častokrát suplujeme iných, ktorí by sa problematikou opustených, či týraných zvierat mali zaoberať. Neraz voláme o pomoc, ale akosi nás nikto nechce počuť. Tí, ktorí by mali byť zodpovední, strkajú hlavy do piesku ako pštrosy, nevidia, nepočujú, ale čo je horšie, ani nechcú vidieť, či počuť.

Vraj máme zákony, podľa ktorých už " zviera nie je vec", máme zákony, podľa ktorých by sa týranie zvierat malo trestať.

Ako je tomu naozaj? Hovorí sa, že papier znesie všetko. Zrejme to bude pravda. Pretože zákon, pri ktorom už nikto z kompetentných nedozerá na to, či sa dodržiava, je na dve veci ...  Schváliť „ ľúbivý „ zákon je také farizejské, najmä ak sa nedbá o jeho dodržiavanie.

Ak by sa totiž na dodržiavanie takýchto zákonov dbalo, dnes by mohli byť 3 ženy so svojimi rodinami – tu na zemi. Ponechávanie starostlivosti o túlavé, či týrané zvieratá na dobrovoľníkoch a nezáujem štátu, či samospráv na tejto problematike participovať, je také slovenské.

Počin 3 odvážnych žien, ktoré uprednostnili pomoc pre iný útulok, hoci neboli z miesta nešťastia, ich odvaha a obetavosť, by mali zostať mementom.  Tie 3 ženy prišli o to najcennejšie čo mali, o svoje životy. Celé roky sa venovali bezbranným zvieratám, ktoré potrebovali pomoc. Takíto ľudia nepozerajú na svoje pohodlie a svoj „ koníček“ pomáhať berú ako poslanie a robia to z úprimného srdca.

Takéto boli aj 3 dobrovoľníčky, ktoré sa vybrali na pomoc útulku, ktorý zaplavovala voda po masívnych dažďoch. Tak to cítili, rozum a srdce im kázalo konať.

Nepochopím, prečo, ak útulok od rána žiadal o pomoc, lebo zvieratá ohrozovala prívalová voda, nepomáhali najmä tí, ktorí by podľa zákona mali. Kde boli tí, ktorí mali zodpovednosť a povinnosť konať? Tí, ktorí mali zabezpečiť pomoc. Nechcem a nebudem súdiť, ale niekde sa stala chyba. Niekto evidentne zlyhal.

Ponechávanie starostlivosti o útulkové, či pouličné zvieratá na dobrovoľníkoch, mysliac si, že stačí vymyslieť zákon, ale nič neurobiť na jeho aplikáciu, je hrubý omyl. Omyl, ktorého sa tak radi dopúšťajú mnohé samosprávy obcí a miest, omyl, ktorého sa dopúšťa štát. Je to ľahostajnosť, zbabelosť, alebo len pohodlnosť?

Bohužiaľ, aj táto tragédia len poukázala na to, že zvieratá sú, aj napriek prijatým zákonom, len „ vecou“ , a ich život, či osud akoby nepodstatný.

V mnohých mestách a obciach útulky nemajú, v ďalších je o zvieratá postarané len a len vďaka dobrovoľníkom, ktorí zriadia útulok ako občianske združenie. Neraz majú možnosť prevádzkovať takéto útulky najmä vďaka finančným a materiálnym príspevkom ľudí, ochotných pomáhať. Je to jeden bludný kruh, kde dobrovoľníci v rámci svojho voľného času suplujú úlohu obcí či miest. Dobrovoľníci zvieratá zachraňujú, dávajú veterinárne ošetrovať, kastrovať, hľadajú im dočasné, či trvalé domovy, mnohí túto činnosť vykonávajú popri vlastných zamestnaniach, vo svojom voľnom čase. Takíto dobrovoľníci svojou činnosťou pomáhajú mestám a obciam, a je veľmi smutné a zarážajúce, že keď potrebujú pomoc oni, často sa im nedostane.

To čo sa stalo v stredu 13. novembra v Revúcej , je neodpustiteľné a neospravedlniteľné. Táto udalosť hlboko otriasla ľuďmi na celom Slovensku. Počin 3 žien, ktoré nemysleli na seba, ale snažili sa pomôcť zachrániť tých, ktorí si sami pomôcť nevedia, by nemal byť zabudnutý. Ich konanie nazývam hrdinstvom.

Pre mňa budú všetky tri : Zuzka, Katka , Zdenka, hrdinkami, ktoré svoju pomoc zvieratám vždy brali ako poslanie.  Traja zvierací anjeli, ktorí v krízovej situácii nemysleli na seba, ale na životy zvierat v núdzi. Nezabudneme, nikdy !

Prosím, venujte im so mnou tichú spomienku.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Traja obvinení v kauze výbuchu bytovky idú do väzby

Bytovku budú rozstrihávať špeciálnymi kliešťami

Ministerka zdravotníctva Kalavská podá demisiu

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva.

Cynická obluda

Smer hľadí do budúcnosti

Politici radi rozprávajú slová o hľadení do budúcnosti namiesto zotrvávania v minulosti. Väčšinou k nim treba kontext.


Už ste čítali?